Rekonštruujem 120 rokov starý hlinený dom na lazoch. Je to trochu aj upgrade, samozrejme, hoci na slabých základoch, podobne ako systém Windows. Tých pätnásť rokov v Bratislave (http://www.youtube.com/watch?v=9T2qBMcnReo , http://www.youtube.com/watch?v=fNVvY6BMnpo) mi už akosi stačilo. Nemám TV, Avion, Aupark, kaviarne, susedov, ale mám kľud (http://www.youtube.com/watch?v=4IEXAwmS2GE). Kľud ale tiež niečo stojí. Napríklad vybudovať si prístupovú cestu (http://www.youtube.com/watch?v=1w1boaiyNiE), zabezpečiť si pitnú vodu, záložný zdroj energie, pretože prostredníctvom SSE distribuovaná elektrina vypadne pri búrke, vetre, silnom daždi či mraze. Možno aj pri ručaní zatúlaného býka, ale túto spojitosť ešte
nemám overenú. (Ak niekto býva v paneláku, nech si to váži. Tzv. infraštruktúra je často ani nevnímaný benefit.) Môjmu sídu som dal názov Lazyl, logicky, dôvod som už vysvetlil.
Znovuobývanie desiatky rokov opusteného obydlia je blízke jeho vybudovaniu v divočine, chvíľami však má nádych archeológie. Klčovanie a čistenie odhaľuje minulosť. Dve suché letá na samote zas odhalili existenčné riziká. Nutnosťou sa stalo vybudovať novú studňu. Divý, neprístupný terén tu však nedal na vrtnú súpravu ani pomyslieť. Dokonca sa do divočiny nedal nahovoriť ani žiaden prútikár. Prezrel som si terén, viackrát, zo všetkých strán, aj z okolitých kopcov. Dva semestre geológie mi v tom akosi nepomohli. Nutnosť však obdivuhodne motivuje. Rozrezal som zemný vrták a pozváral naň štvormetrové predĺženie tak, že sa ním dá vŕtať do 4,5 metrovej hĺbky. Bol som teda pripravený.
Odkázanosť na samého seba odučí človeka od dostupnosti instantných riešení, naučí ho trpezlivosti a dobývania výsledku krok po kroku. Vŕtať takou ručnou sondu do zeme je veľmi ľahké. Teda najprv, kým sa vŕta v ornici. Potom však príde na vrstvu ílu. Doň sa už vrták zahryzáva ťažšie. Ale postup smerom dole je konštantný. Kde je však voda? No predsa vo vodonosnej vrstve. Tá moja je z kremičitého piesku s kameňmi. To už znamená vŕtanie po centimetri. Každý kameň sa musí tyčou vylomiť, aby ho vrták vedel podobrať. Kameň po kameni. Hŕstka piesku jedna po druhej. Hodiny driny. Predĺžený vrták už nie je ako točiť, rúčka je už pri zemi, hrot 4,5 metra hlboko smerom k Austrálii. Fiasko. Predpokladané miesto budúcej studne sa s mojimi prostriedkami nepotvrdilo. OK. Dám kameru do statívu, zapnem ju, naširoko sa rozkročím a opriem sa zas do rúčky vrtáka. (http://www.youtube.com/watch?v=UHzuvpBKWEg) Kúsok ďalej, ďalšia sonda. V tej však skúmanie po jedenapolmetri prerušil veľký kameň v trase. Smola. Vravím si OK po druhýkrát a zahryznem vrták do trávy kúsok vedľa. Krok po kroku, vŕtak sa zahryzáva stále hlbšie. Ornica, íl, piesok. Piesok škrípe, vyťahujem kamene. Škrípavý zvuk v hĺbke sa však zmenil. Srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie. Vytiahnem vrták z útrob zeme a vydolovaný piesok je mokrý. Vnáram vrták znova, točím ho, ťahám hore, počujem nepochybné špliechanie. Zvýskol som naplno, ozvena vôkol sa opakovane tešila so mnou. Natočil som posledné sekvencie, napil sa pred kamerou z kúpenej frývaldskej českej vody Rajec®, poskladal vrták. Pri zaspávaní som počul krásny zvuk špliechania vody na vrtáku.
O pár dní som zavolal kamarátov zo susedného lazu (4 km), dielo sme dokončili už ťažšou technikou (http://www.youtube.com/watch?v=IQhtohw-HN0).
To bolo v máji 2011. Studňa slúži, Rajec® už nemusím kupovať. Video som zostrihal a uploadol na YouTube.
Dnes mi však mailom prišlo z Youtube prekvapenie:
"Your video "studna_sondaz_yt_v1.flv" (http://www.youtube.com/watch?v=UHzuvpBKWEg), may have content that is owned or licensed by Believe, but it’s still available on YouTube! In some cases, ads may appear next to it. This claim is not penalizing your account status. Visit your Copyright Notice page for more details on the policy applied to your video.
Sincerely,
- The YouTube Team"
Napriek úcte od YouTube teamu mi ostala sánka visieť chvíľu celkom nízko. Na moje video, ktoré som si natočil sám, na ktorom účinkujem ja sám, na mojom vlastnom pozemku, bez nejakého hudobného podmazu, iba s autentickým zvukom, si niekto robí licenčné nároky! Rozjasnievalo sa mi až postupne. Spomenul som si na prednášku Margaret Gould Stewart na Ted Talks. Volala sa "How YouTube thinks about copyright" (http://www.ted.com/talks/margaret_stewart_how_youtube_thinks_about_copyright.html). Pochopil som, že nejaký tučný, nezaslúžene preplatený googleprogramátor (http://pocitace.sme.sk/c/6572870/google-plati-najviac-programator-dostane-osemtisic-mesacne.html) odflákol svoj job. Svoj job takisto odflákol niekto, kto udelil copyright na kukanie kukučky (!!!), ktoré má licencované pažravá francúzska firma Frémeaux Nature-Coucou gris (Common Cuckoo) prostredníctvom vlastníka Believe. Teraz už len čakám, kedy sa ozvú na moje video spievajúceho drozda, natočené z okna v Bratislave (http://www.youtube.com/watch?v=TOe-hw5NlgE).
Večer pri káve sa zamýšľam, aký bude v budúcnosti náš svet? Sama sa mi natíska výstižná hudobná odpoveď: Mad World - http://www.youtube.com/watch?v=3gFl2OXySs8, (nostalgicky milý originál je na http://www.youtube.com/watch?v=SFsHSHE-iJQ). Zastaví ma zajtra policajt po preskenovaní môjho fejsu, že neoprávnene sa tvárim ako Indiana Jones ? (ktosi mi hovoril, že na inom videu http://www.youtube.com/watch?v=y_IQXIIqnxg sa naňho podobám.) Útechou mi je, že po lazoch policajti chodia málokedy. A keď pôjdem nevyhnutne do Bratislavy, dám si klobúk hlboko do čela.
Mišo, Lazyl - Good World
(http://lazyl.sk/)
P.S.
Je dosť možné, že môj YouTube účet bude čoskoro zrušený :-)
V týchto chvíľach mi YouTube Team hlási:
"500 Internal Server Error
Sorry, something went wrong.
A team of highly trained monkeys has been dispatched to deal with this situation."
piatok 19. októbra 2012
nedeľa 21. augusta 2011
pondelok 3. novembra 2008
Tentoraz bol rozbuškou futbal
Sobotňajší futbalový zápas medzi Slovanom Bratislava a DAC Dunajská Streda skončil vopred očakávaným politickým výsledkom. Bezprostredne nasledujúca rezonancia politických špičiek - premiéra, prezidenta a ďalších - prakticky dokázala, že dostatočne hlasné výhrady a obavy kultivovanej Európy z koalície Fico-Mečiar-Slota boli opodstatnené. Populistické, nenávisť podnecujúce výroky Slotu nachádzajú v elektoráte tohoto tria odozvu. Ak sa nacionalistické echo vráti z maďarskej strany, dá sa očakávať ďalšie gradovanie situácie. A v napätom, nacionalizmom nasýtenom ovzduší stačí aj malá iskra na vznik explózie. História je bohatá na katastrofy, ktoré začínali podobne. Pretože hlupákov je ľahké sfanatizovať a manipulovať. Vo futbale aj v politike.
Vraždenie môže začínať preskakovaním vatier a modlitbou,
pokračuje zanieteným nacionálnym krikom,
a končí tichom.
Vraždenie môže začínať preskakovaním vatier a modlitbou,
pokračuje zanieteným nacionálnym krikom,
a končí tichom.
štvrtok 7. februára 2008
Ujo prezident
Náš ujo prezident má v New York Times v sekcii platenej inzercie Special Advertising Supllement uverejnený imidžový rozhovor, ktorý by mu na Slovensku u jeho potenciálnych voličov asi na popularite príliš nepridal.
Tu je zopár viet, ktoré sú vzhľadom na jeho predchádzajúce výroky a postoje nazvime to jemne prekvapivé:
NYT: Slovaks have always been part of Europe. Now there is Slovakia…. What should our readers think when they think of Slovakia?
IG: Even though Slovaks are one of the oldest nations in this region, we have had our own state for less than sixteen years.
...
Today Slovakia is virtually in the lead of the new EU-member states and has launched the most aggressive reforms in the EU community. We have embarked on reforms which even the original EU member states have never considered.
...
The truth is that initially investors have come to our country only because of low wages and, of course, the new taxation system and, very importantly, our qualified labour force.
...
The first positive step which the current government took was to continue the reforms that had been underway.
...
Slovakia continues to walk down the avenue of democracy.
...
Freedom is the most important thing for people on this planet.
...
Samozrejme, vety sú vytrhnuté z kontextu. Tu je celé znenie tejto reklamy v New York Times.
utorok 15. januára 2008
Homo, občas sapiens
Keby tak ženy mali bližšie k technike! To by nebol taký problém vybrať žene vhodný darček. Povedzme niečo šikovné a užitočné v PC obchode. Alebo niečo praktické v železiarstve. Takto sa chlap strašne trápi, keď sa márne pokúša identifikovať sa s ženským vnímaním sveta. Tentoraz mi ale pomohlo šťastie.
- Potrebovala by som skartovač. Triedila som papiere a toto všetko už nemienim archivovať. Ale nemôže to ísť do smetí len tak!
Tváril som sa ďalej nezaujato a predstieral som mužskú hluchotu. Veď to musí byť predsa prekvapenie!
Výber skartovačov bol vcelku fajn, ale všetky výkonnejšie boli priveľké. Na občasné použitie musí stačiť aj menší, aj keď jednoduchší. Senzor vloženého papiera s funkciou automatického vypnutia, spätný chod, 5 listov naraz - to sa mi zdalo zmysluplné a primerané domácemu používaniu. Doma som sa spokojný chopil vybaľovania, veď uvedenie zariadenia do prevádzky a zaškolenie obsluhy ma nejaké tie roky živilo. Stroj som postavil na zem, pripojil k sieti, zapol a chystal som sa vložiť prvú dávku papierov do nenásytnej štrbiny. A vtedy som to zbadal! Maličký, ale bol tam. Symbol prečiarknutej kancelárskej sponky. Sklamanie. Tak to som teda kúpil blbosť!
- To teda nebude veľmi šikovné vyberať vždy najprv sponky zo zopnutých papierov - hovorím.
- Stačí odtrhnúť rožtek aj so sponkou - prehodila ledabolo dcéra prechádzajúc okolo mňa do kuchyne.
Padnuté kútiky úst sa mi zodvihli. No veď jasné - osudom týchto papierov už je teraz iba ich zničenie!
To pravidlo je pevne zapísané v mysli: dokumenty sú dôležité, zaobchádza sa s nimi vždy opatrne, nesmú sa poškodiť, lebo nesú dôležitý obsah. Sponka z dokumentov sa preto vyberá tak, aby sa papier nepoškodil. A zrazu nastáva v zlomku sekundy zlom - rozhodnutie, že čas významu dokumentu definitívne vypršal a negoval jeho hodnotu na priestor zaberajúci predmet. Ale pridružená informácia k predtým dôležitému papieru o jeho význame a nutnosti ho chrániť v mojej mysli v momente vyslovenia sklamanej vety ešte nebola aktualizovaná.
Anachronizmy sa vlečú ľudským životom - životom jedinca ale mnohé sa tiahnu celými generáciami, ba aj celou históriou rodu homo sapiens. Súvisia s užitočnou funkciou ľudského mozgu, ktorá spoločným ukladaním informácií do významovo súvisiacich zhlukov šetrí výkon mozgu tým, že nepožaduje prehodnotenie dávnejších výsledkov hodnotenia. Zamedzí sa tým aj preťaženie okamžitej kapacity mozgu na vyhodnotenie všetkých vetiev prepojených súvislostí. Sústredené prehodnotenie však často odhalí už neplatné informácie. A taký mentálny výkon ukazuje nové, nevychodené cesty. Každý, kto niečo nové vymyslel, odhalil, objavil, posunul seba vo vývoji o krôčik ďalej. Jednotlivé objavy sa spájajú a zhodnocujú a vďaka synergii vyspelej komunikačnej schopnosti človeka geometricky akcelerujú ľudské poznanie.
Poďme spolu hľadať anchronizmy, ktoré už sú už len príťažou. Sfúknime tú vrstvu prachu, bude sa nám lepšie dýchať.
- Potrebovala by som skartovač. Triedila som papiere a toto všetko už nemienim archivovať. Ale nemôže to ísť do smetí len tak!
Tváril som sa ďalej nezaujato a predstieral som mužskú hluchotu. Veď to musí byť predsa prekvapenie!
Výber skartovačov bol vcelku fajn, ale všetky výkonnejšie boli priveľké. Na občasné použitie musí stačiť aj menší, aj keď jednoduchší. Senzor vloženého papiera s funkciou automatického vypnutia, spätný chod, 5 listov naraz - to sa mi zdalo zmysluplné a primerané domácemu používaniu. Doma som sa spokojný chopil vybaľovania, veď uvedenie zariadenia do prevádzky a zaškolenie obsluhy ma nejaké tie roky živilo. Stroj som postavil na zem, pripojil k sieti, zapol a chystal som sa vložiť prvú dávku papierov do nenásytnej štrbiny. A vtedy som to zbadal! Maličký, ale bol tam. Symbol prečiarknutej kancelárskej sponky. Sklamanie. Tak to som teda kúpil blbosť!
- To teda nebude veľmi šikovné vyberať vždy najprv sponky zo zopnutých papierov - hovorím.
- Stačí odtrhnúť rožtek aj so sponkou - prehodila ledabolo dcéra prechádzajúc okolo mňa do kuchyne.
Padnuté kútiky úst sa mi zodvihli. No veď jasné - osudom týchto papierov už je teraz iba ich zničenie!
To pravidlo je pevne zapísané v mysli: dokumenty sú dôležité, zaobchádza sa s nimi vždy opatrne, nesmú sa poškodiť, lebo nesú dôležitý obsah. Sponka z dokumentov sa preto vyberá tak, aby sa papier nepoškodil. A zrazu nastáva v zlomku sekundy zlom - rozhodnutie, že čas významu dokumentu definitívne vypršal a negoval jeho hodnotu na priestor zaberajúci predmet. Ale pridružená informácia k predtým dôležitému papieru o jeho význame a nutnosti ho chrániť v mojej mysli v momente vyslovenia sklamanej vety ešte nebola aktualizovaná.
Anachronizmy sa vlečú ľudským životom - životom jedinca ale mnohé sa tiahnu celými generáciami, ba aj celou históriou rodu homo sapiens. Súvisia s užitočnou funkciou ľudského mozgu, ktorá spoločným ukladaním informácií do významovo súvisiacich zhlukov šetrí výkon mozgu tým, že nepožaduje prehodnotenie dávnejších výsledkov hodnotenia. Zamedzí sa tým aj preťaženie okamžitej kapacity mozgu na vyhodnotenie všetkých vetiev prepojených súvislostí. Sústredené prehodnotenie však často odhalí už neplatné informácie. A taký mentálny výkon ukazuje nové, nevychodené cesty. Každý, kto niečo nové vymyslel, odhalil, objavil, posunul seba vo vývoji o krôčik ďalej. Jednotlivé objavy sa spájajú a zhodnocujú a vďaka synergii vyspelej komunikačnej schopnosti človeka geometricky akcelerujú ľudské poznanie.
Poďme spolu hľadať anchronizmy, ktoré už sú už len príťažou. Sfúknime tú vrstvu prachu, bude sa nám lepšie dýchať.
utorok 8. januára 2008
pondelok 17. decembra 2007
Slovenské mlčanie
Pravda je často nepríjemná. Ale mlčanie o nej blokuje ďalší vývoj spoločnosti. Dnešným Nemeckom lomcujú diskusie ročníkov 1926/27 - tých, ktorí sa podieľali na vyčíňaní Hitlerovho národného socializmu (NS) a ich kritikov, ktorí spoluprácu odmietli. (-> dnešné vydanie Kulturzeit na SAT3).
Myšlienkovej asociácii s československou históriou do roku 1989 sa nedá vyhnúť. Lživý argument "nedalo sa inak" je aj u nás stále aktuálny. Dalo sa však inak.
Nemeckom prednedávnom zakýval aj hodinový dokument televízie ARD, na ktorom päť rokov pracovali Eric Friedler a Barbara Siebert - Mlčanie Quandtovcov. Je svedectvom o podnikateľskej dynastii rodiny Quandtovcov a o jej vzostupe počas NS prostredníctvom rodinného vzťahu s ministrom propagandy Goebbelsom. Quandtovci dnes kontrolujú koncerny BMW, VARTA a ďalšie spoločnosti. Zvlášť predchodca VARTY - AFA (Accumulatoren Fabrik Aktiengesellschaft) bola zdrojom obrovských príjmov postavených na zákazkách zbrojárskeho priemyslu a zneužívaní väzňov nútenými prácami. Friedler a Siebertová predložili doteraz nezverejnené dokumenty - napríklad správu Herberta Quandta adresovanú SS vyčísľujúcu "mesačnú fluktuáciu" v AFA na počet 80 osôb. To bol počet pracovníkov, ktorí každý mesiac kruto umreli z chemických výparov. SS zabezpečovali dopĺňanie "fluktuácie", vhodné boli fyzicky zdatné ženy. Friedler so Siebertovou našli živých svedkov, vyniesli na svetlo kauzu Quandtovej akvizície luxemburskej spoločnosti Laval. Güntherovi Quandtovi sa podarilo uniknúť norimberskému súdu, dokonca sa prehlásil za prenasledovaného...
Opäť asociácie s našou nedávnou históriou. Nemci potrebovali na prekročenie tieňa ich historickej traumy šesťdesiat rokov. Kedy sa pozrieme pod hrubé čiary my? Je na Slovensku vôbec niekto ako Eric a Barbara?
Myšlienkovej asociácii s československou históriou do roku 1989 sa nedá vyhnúť. Lživý argument "nedalo sa inak" je aj u nás stále aktuálny. Dalo sa však inak.Nemeckom prednedávnom zakýval aj hodinový dokument televízie ARD, na ktorom päť rokov pracovali Eric Friedler a Barbara Siebert - Mlčanie Quandtovcov. Je svedectvom o podnikateľskej dynastii rodiny Quandtovcov a o jej vzostupe počas NS prostredníctvom rodinného vzťahu s ministrom propagandy Goebbelsom. Quandtovci dnes kontrolujú koncerny BMW, VARTA a ďalšie spoločnosti. Zvlášť predchodca VARTY - AFA (Accumulatoren Fabrik Aktiengesellschaft) bola zdrojom obrovských príjmov postavených na zákazkách zbrojárskeho priemyslu a zneužívaní väzňov nútenými prácami. Friedler a Siebertová predložili doteraz nezverejnené dokumenty - napríklad správu Herberta Quandta adresovanú SS vyčísľujúcu "mesačnú fluktuáciu" v AFA na počet 80 osôb. To bol počet pracovníkov, ktorí každý mesiac kruto umreli z chemických výparov. SS zabezpečovali dopĺňanie "fluktuácie", vhodné boli fyzicky zdatné ženy. Friedler so Siebertovou našli živých svedkov, vyniesli na svetlo kauzu Quandtovej akvizície luxemburskej spoločnosti Laval. Güntherovi Quandtovi sa podarilo uniknúť norimberskému súdu, dokonca sa prehlásil za prenasledovaného...
Opäť asociácie s našou nedávnou históriou. Nemci potrebovali na prekročenie tieňa ich historickej traumy šesťdesiat rokov. Kedy sa pozrieme pod hrubé čiary my? Je na Slovensku vôbec niekto ako Eric a Barbara?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
