O živote (1)

Pomôže smradu uraziť sa?

[IQ140++]

Garážové okno

Prečo sa nedá aktualizovať? Pretože sa nedá pripojiť k sieti. A prečo sa nedá pripojiť k sieti? Pretože chýbajú aktualizácie.

Takže ak chýbajú aktualizácie, tak navždy. A pripojenie k sieti už nikdy nebude.

Ďakujem. V tej garáži bolo treba zostať.

Turecko, jún 2013

http://www.youtube.com/watch?v=cBsbv0Zrzoo&feature=player_embedded


Slovensko je zatiaľ (s)pokojné. Generácie so sklonenou hlavou, vychovali generáciu s nízkym prahom vnímania slobody. Mladí odchádzajú do tradične slobodnejších krajín. Čašníci, opatrovateľky, remeselníci či pomocné sily si zarobia a vrátia sa po pár rokoch. Tí vzdelaní a úspešní zatiaľ na návrat chuť nemajú. Ale po rokoch, keď zistia, že do konca života neprestanú byť cudzincami, a že aj ich deti zostanú deťmi cudzincov navždy, vrátia sa na Slovensko. To je naša nádej. Že tieto státisíce Slovákov, ktoré dnes v Berlíne, Londýne či New Yorku stretávajú denne kultivovaných ľudí s úsmevom na tvári, budú dostatočnou masou, ktorá už nebude ochotná sa hrbiť a bočiť pohľadom. *) Nebudú ochotní si nechať svoje tvrdo zarobené peniaze ukradnúť štátnou mašinériou pracujúcou v prospech bývalých eštebákov. Potom si pokojne, ale skôr s hrmotom vezmú svoju gorilami ukradnutú krajinu naspäť. Bude to analógia s Tureckom, ktoré má generačný predstih z gastarbeiterských čias, v ktorom sme si my užívali "pokojný normalizačný život" za železnou oponou. Pseudodemokracia, v ktorej sa volení služobníci občanov pasujú za ich feudálnych vládcov, neprežije. Zmena však už nebude zamatová. Gottwald dnešných dní neodíde dobrovoľne. Bude však musieť.

MR, 6.6.2013

P.S. Dajte potom vedieť aj nám na lazoch. Prídeme tiež na námestia. ;-)

 
*)  Kaliňák, autor scenára s CocaColou, zdieľa môj názor, avšak z druhej strany barikády. On vie, kde je riziko dnešného Gottwalda. Po pokuse hlásiť svoj pobyt prídu aj iné nápady, stačí mu siahnuť do minulosti.



7.6.2013 - CocaColaGottwald na druhý deň po zverejnení tohoto blogu potvrdil jeho pravdivosť: http://www.sme.sk/c/6829169/fico-tvrde-zasahy-policie-v-turecku-take-boli-aj-v-krajinach-unie.html

 

MAD WORLD

Rekonštruujem 120 rokov starý hlinený dom na lazoch. Je to trochu aj upgrade, samozrejme, hoci na slabých základoch, podobne ako systém Windows. Tých pätnásť rokov v Bratislave (http://www.youtube.com/watch?v=9T2qBMcnReo , http://www.youtube.com/watch?v=fNVvY6BMnpo) mi už akosi stačilo. Nemám TV, Avion, Aupark, kaviarne, susedov, ale mám kľud (http://www.youtube.com/watch?v=4IEXAwmS2GE). Kľud ale tiež niečo stojí. Napríklad vybudovať si prístupovú cestu (http://www.youtube.com/watch?v=1w1boaiyNiE), zabezpečiť si pitnú vodu, záložný zdroj energie, pretože prostredníctvom SSE distribuovaná elektrina vypadne pri búrke, vetre, silnom daždi či mraze. Možno aj pri ručaní zatúlaného býka, ale túto spojitosť ešte nemám overenú. (Ak niekto býva v paneláku, nech si to váži. Tzv. infraštruktúra je často ani nevnímaný benefit.) Môjmu sídu som dal názov Lazyl, logicky, dôvod som už vysvetlil.

Znovuobývanie desiatky rokov opusteného obydlia je blízke jeho vybudovaniu v divočine, chvíľami však má nádych archeológie. Klčovanie a čistenie odhaľuje minulosť. Dve suché letá na samote zas odhalili existenčné riziká. Nutnosťou sa stalo vybudovať novú studňu. Divý, neprístupný terén tu však nedal na vrtnú súpravu ani pomyslieť. Dokonca sa do divočiny nedal nahovoriť ani žiaden prútikár. Prezrel som si terén, viackrát, zo všetkých strán, aj z okolitých kopcov. Dva semestre geológie mi v tom akosi nepomohli. Nutnosť však obdivuhodne motivuje. Rozrezal som zemný vrták a pozváral naň štvormetrové predĺženie tak, že sa ním dá vŕtať do 4,5 metrovej hĺbky. Bol som teda pripravený.

Odkázanosť na samého seba odučí človeka od dostupnosti instantných riešení, naučí ho trpezlivosti a dobývania výsledku krok po kroku. Vŕtať takou ručnou sondu do zeme je veľmi ľahké. Teda najprv, kým sa vŕta v ornici. Potom však príde na vrstvu ílu. Doň sa už vrták zahryzáva ťažšie. Ale postup smerom dole je konštantný. Kde je však voda? No predsa vo vodonosnej vrstve. Tá moja je z kremičitého piesku s kameňmi. To už znamená vŕtanie po centimetri. Každý kameň sa musí tyčou vylomiť, aby ho vrták vedel podobrať. Kameň po kameni. Hŕstka piesku jedna po druhej. Hodiny driny. Predĺžený vrták už nie je ako točiť, rúčka je už pri zemi, hrot 4,5 metra hlboko smerom k Austrálii. Fiasko. Predpokladané miesto budúcej studne sa s mojimi prostriedkami nepotvrdilo. OK. Dám kameru do statívu, zapnem ju, naširoko sa rozkročím a opriem sa zas do rúčky vrtáka. (http://www.youtube.com/watch?v=UHzuvpBKWEg) Kúsok ďalej, ďalšia sonda. V tej však skúmanie po jedenapolmetri prerušil veľký kameň v trase. Smola. Vravím si OK po druhýkrát a zahryznem vrták do trávy kúsok vedľa. Krok po kroku, vŕtak sa zahryzáva stále hlbšie. Ornica, íl, piesok. Piesok škrípe, vyťahujem kamene. Škrípavý zvuk v hĺbke sa však zmenil. Srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie. Vytiahnem vrták z útrob zeme a vydolovaný piesok je mokrý. Vnáram vrták znova, točím ho, ťahám hore, počujem nepochybné špliechanie. Zvýskol som naplno, ozvena vôkol sa opakovane tešila so mnou. Natočil som posledné sekvencie, napil sa pred kamerou z kúpenej frývaldskej českej vody Rajec®, poskladal vrták. Pri zaspávaní som počul krásny zvuk špliechania vody na vrtáku.

O pár dní som zavolal kamarátov zo susedného lazu (4 km), dielo sme dokončili už ťažšou technikou (http://www.youtube.com/watch?v=IQhtohw-HN0). To bolo v máji 2011. Studňa slúži, Rajec® už nemusím kupovať. Video som zostrihal a uploadol na YouTube.

Dnes mi však mailom prišlo z Youtube prekvapenie:
"Your video "studna_sondaz_yt_v1.flv" (http://www.youtube.com/watch?v=UHzuvpBKWEg), may have content that is owned or licensed by Believe, but it’s still available on YouTube! In some cases, ads may appear next to it. This claim is not penalizing your account status. Visit your Copyright Notice page for more details on the policy applied to your video.
Sincerely,
- The YouTube Team"

Napriek úcte od YouTube teamu mi ostala sánka visieť chvíľu celkom nízko. Na moje video, ktoré som si natočil sám, na ktorom účinkujem ja sám, na mojom vlastnom pozemku, bez nejakého hudobného podmazu, iba s autentickým zvukom, si niekto robí licenčné nároky! Rozjasnievalo sa mi až postupne. Spomenul som si na prednášku Margaret Gould Stewart na Ted Talks. Volala sa "How YouTube thinks about copyright" (http://www.ted.com/talks/margaret_stewart_how_youtube_thinks_about_copyright.html). Pochopil som, že nejaký tučný, nezaslúžene preplatený googleprogramátor (http://pocitace.sme.sk/c/6572870/google-plati-najviac-programator-dostane-osemtisic-mesacne.html) odflákol svoj job. Svoj job takisto odflákol niekto, kto udelil copyright na kukanie kukučky (!!!), ktoré má licencované pažravá francúzska firma Frémeaux Nature-Coucou gris (Common Cuckoo) prostredníctvom vlastníka Believe. Teraz už len čakám, kedy sa ozvú na moje video spievajúceho drozda, natočené z okna v Bratislave (http://www.youtube.com/watch?v=TOe-hw5NlgE).

Večer pri káve sa zamýšľam, aký bude v budúcnosti náš svet? Sama sa mi natíska výstižná hudobná odpoveď: Mad World - http://www.youtube.com/watch?v=3gFl2OXySs8, (nostalgicky milý originál je na http://www.youtube.com/watch?v=SFsHSHE-iJQ). Zastaví ma zajtra policajt po preskenovaní môjho fejsu, že neoprávnene sa tvárim ako Indiana Jones ? (ktosi mi hovoril, že na inom videu http://www.youtube.com/watch?v=y_IQXIIqnxg sa naňho podobám.) Útechou mi je, že po lazoch policajti chodia málokedy. A keď pôjdem nevyhnutne do Bratislavy, dám si klobúk hlboko do čela.

Mišo, Lazyl - Good World
(http://lazyl.sk/)

P.S.
Je dosť možné, že môj YouTube účet bude čoskoro zrušený :-) V týchto chvíľach mi YouTube Team hlási:
"500 Internal Server Error
Sorry, something went wrong.
A team of highly trained monkeys has been dispatched to deal with this situation."

peniaze

získavanie peňazí je skok do výšky, ich míňanie je skokom do hĺbky.

Tentoraz bol rozbuškou futbal

Sobotňajší futbalový zápas medzi Slovanom Bratislava a DAC Dunajská Streda skončil vopred očakávaným politickým výsledkom. Bezprostredne nasledujúca rezonancia politických špičiek - premiéra, prezidenta a ďalších - prakticky dokázala, že dostatočne hlasné výhrady a obavy kultivovanej Európy z koalície Fico-Mečiar-Slota boli opodstatnené. Populistické, nenávisť podnecujúce výroky Slotu nachádzajú v elektoráte tohoto tria odozvu. Ak sa nacionalistické echo vráti z maďarskej strany, dá sa očakávať ďalšie gradovanie situácie. A v napätom, nacionalizmom nasýtenom ovzduší stačí aj malá iskra na vznik explózie. História je bohatá na katastrofy, ktoré začínali podobne. Pretože hlupákov je ľahké sfanatizovať a manipulovať. Vo futbale aj v politike.



Vraždenie môže začínať preskakovaním vatier a modlitbou,


pokračuje zanieteným nacionálnym krikom,


a končí tichom.

Ujo prezident

Náš ujo prezident má v New York Times v sekcii platenej inzercie Special Advertising Supllement uverejnený imidžový rozhovor, ktorý by mu na Slovensku u jeho potenciálnych voličov asi na popularite príliš nepridal.

Tu je zopár viet, ktoré sú vzhľadom na jeho predchádzajúce výroky a postoje nazvime to jemne prekvapivé:













NYT: Slovaks have always been part of Europe. Now there is Slovakia…. What should our readers think when they think of Slovakia?



IG: Even though Slovaks are one of the oldest nations in this region, we have had our own state for less than sixteen years.
...
Today Slovakia is virtually in the lead of the new EU-member states and has launched the most aggressive reforms in the EU community. We have embarked on reforms which even the original EU member states have never considered.
...
The truth is that initially investors have come to our country only because of low wages and, of course, the new taxation system and, very importantly, our qualified labour force.
...
The first positive step which the current government took was to continue the reforms that had been underway.
...
Slovakia continues to walk down the avenue of democracy.
...
Freedom is the most important thing for people on this planet.
...

Samozrejme, vety sú vytrhnuté z kontextu. Tu je celé znenie tejto reklamy v New York Times.